Život Prešova
online
online
Ochranári nesúhlasia s lovom vlka, SR môže prísť o štvrtinu populácie
10.12.2024 Bratislava
Bratislava
10. decembra (TASR) - Mimovládni ochrancovia prírody nesúhlasia s
plánovanou zmenou vyhlášky, ktorá by na Slovensku povolila lov vlka
dravého. Upozorňujú, že v priebehu niekoľkých mesiacov môže prísť
krajina až o takmer štvrtinu vlčej populácie, čo môže mať katastrofálne
následky aj pre hospodárov. TASR o tom informovala PR špecialistka
organizácie WWF Slovensko Michaela Domanová.
Celoročná ochrana vlka dravého bola na Slovensku zavedená v roku 2021. Ministerstvo životného prostredia SR v súčasnosti navrhuje zmenu, po ktorej by vlkov bolo opäť možné loviť na základe stanovených kvót. Podľa ochranárov z organizácií WWF Slovensko, My sme les a Aevis má byť kvóta pre sezónu 2024/2025 stanovená na 74 jedincov. Slovensko by tak podľa nich mohlo v priebehu pár mesiacov prísť o 12 až 24 percent odhadovanej vlčej populácie.
Dôvodom zrušenia celoročnej ochrany vlka dravého majú byť najmä finančné ujmy farmárov, lesníkov a poľnohospodárov. Oficiálne štatistiky o škodách podľa mimovládnych ochrancov prírody problém nepotvrdzujú, organizácie pritom poukazujú na kľúčovú úlohu vlka ako vrcholového predátora v regulácii vysokých stavov raticovej zveri.
"Škody, ktoré vlci spôsobili farmárom na zvieratách, sú zanedbateľné. V roku 2023 predstavovali len 0,14 percenta z celkového počtu chovaných zvierat. Škody spôsobené raticovou zverou sú oveľa závažnejšie. Odhady poľnohospodárov uvádzajú, že celkové škody spôsobené poľovnou zverou v rastlinnej výrobe na Slovensku dosahujú ročne približne 20 miliónov eur," skonštatoval Marek Kuchta z Iniciatívy My sme les.
Povolenie lovu vlka dravého môže podľa mimovládnych ochranárov, navyše, viesť k zhoršeniu situácie. Najväčšie škody na hospodárskych zvieratách robia podľa nich svorky vlkov, ktoré prišli o alfa pár alebo vodiaceho jedinca. Práve tie sú trofejovo významné jedince a je preto pravdepodobnejšie, že budú strieľané.
"Viacerí odborníci potvrdzujú, že akýkoľvek odstrel vlkov narušuje štruktúru svoriek a zvyšuje riziko, že sa v oslabení zamerajú na ľahšiu korisť, akou sú práve hospodárske zvieratá. Lov dokonca môže spôsobovať, že sa zvyšuje počet mláďat vo vrhu. Vplyvom lovu ďalej dochádza ku fragmentácii populácie, čo môže viesť k vyššiemu počtu rozmnožujúcich sa samíc," priblížil odborník na ochranu veľkých šeliem z WWF Slovensko Branislav Tám.
Mimovládni ochrancovia prírody považujú navrhovanú zmenu o opätovnom love vlka dravého za neopodstatnenú a nezohľadňujúcu ekologické fakty. Upozorňujú tiež, že rozhodnutie môže spôsobiť škody nielen na slovenskej vlčej populácii, ale môže negatívne ovplyvniť aj populácie v okolitých krajinách.
"Sme presvedčení, že namiesto lovu vlka je skutočným riešením efektívna a dlhodobá podpora farmárov, najmä pri príprave a realizácii preventívnych opatrení. Potrebujeme investovať do preventívnych opatrení a podpory farmárov, nie do krokov, ktoré len zhoršia situáciu," dodala expertka WWF Slovensko na ochranu prírody a biodiverzitu Katarína Butkovská.
Celoročná ochrana vlka dravého bola na Slovensku zavedená v roku 2021. Ministerstvo životného prostredia SR v súčasnosti navrhuje zmenu, po ktorej by vlkov bolo opäť možné loviť na základe stanovených kvót. Podľa ochranárov z organizácií WWF Slovensko, My sme les a Aevis má byť kvóta pre sezónu 2024/2025 stanovená na 74 jedincov. Slovensko by tak podľa nich mohlo v priebehu pár mesiacov prísť o 12 až 24 percent odhadovanej vlčej populácie.
Dôvodom zrušenia celoročnej ochrany vlka dravého majú byť najmä finančné ujmy farmárov, lesníkov a poľnohospodárov. Oficiálne štatistiky o škodách podľa mimovládnych ochrancov prírody problém nepotvrdzujú, organizácie pritom poukazujú na kľúčovú úlohu vlka ako vrcholového predátora v regulácii vysokých stavov raticovej zveri.
"Škody, ktoré vlci spôsobili farmárom na zvieratách, sú zanedbateľné. V roku 2023 predstavovali len 0,14 percenta z celkového počtu chovaných zvierat. Škody spôsobené raticovou zverou sú oveľa závažnejšie. Odhady poľnohospodárov uvádzajú, že celkové škody spôsobené poľovnou zverou v rastlinnej výrobe na Slovensku dosahujú ročne približne 20 miliónov eur," skonštatoval Marek Kuchta z Iniciatívy My sme les.
Povolenie lovu vlka dravého môže podľa mimovládnych ochranárov, navyše, viesť k zhoršeniu situácie. Najväčšie škody na hospodárskych zvieratách robia podľa nich svorky vlkov, ktoré prišli o alfa pár alebo vodiaceho jedinca. Práve tie sú trofejovo významné jedince a je preto pravdepodobnejšie, že budú strieľané.
"Viacerí odborníci potvrdzujú, že akýkoľvek odstrel vlkov narušuje štruktúru svoriek a zvyšuje riziko, že sa v oslabení zamerajú na ľahšiu korisť, akou sú práve hospodárske zvieratá. Lov dokonca môže spôsobovať, že sa zvyšuje počet mláďat vo vrhu. Vplyvom lovu ďalej dochádza ku fragmentácii populácie, čo môže viesť k vyššiemu počtu rozmnožujúcich sa samíc," priblížil odborník na ochranu veľkých šeliem z WWF Slovensko Branislav Tám.
Mimovládni ochrancovia prírody považujú navrhovanú zmenu o opätovnom love vlka dravého za neopodstatnenú a nezohľadňujúcu ekologické fakty. Upozorňujú tiež, že rozhodnutie môže spôsobiť škody nielen na slovenskej vlčej populácii, ale môže negatívne ovplyvniť aj populácie v okolitých krajinách.
"Sme presvedčení, že namiesto lovu vlka je skutočným riešením efektívna a dlhodobá podpora farmárov, najmä pri príprave a realizácii preventívnych opatrení. Potrebujeme investovať do preventívnych opatrení a podpory farmárov, nie do krokov, ktoré len zhoršia situáciu," dodala expertka WWF Slovensko na ochranu prírody a biodiverzitu Katarína Butkovská.
www.ZIVOTPO.sk
